Šafran 1. časť - Príbeh šafranu, jeho pôvod, história a súčasnosť
Šafran je pomenovanie, ktorým označujeme aj rastlinu Šafran siaty (latinsky Crocus sativus), patriacej do čelade kosatcovité, no rovnako tak pomenúvame sušenú koreninu získanú z tejto rastlinky. Takže sa budeme baviť o Šafrane s veľkým „Š“ ako rastline a šafrane ako korení s malým „š“.
Freska zo 16.storočia pred Kristom z prehistorického mesta Akrotiri na ostrove Santorini nazývaná "Mladá kňažka", vyobrazujúca ženu nesúcu šafranovú obetu. |
Botanické Šafrany zdobia naše záhrady na jar, no aromatické červené blizny (stigmy) by sme v nich márne hľadali. |
Porovnanie Šafranu siateho vpravo a jedovatej Jesienky obyčajnej vľavo, ktoré kvitnú v rovnakej dobe na jeseň. Rovnako u Jesienky by sme dlhé červené blizny charakteristické pre Šafran hľadali márne. |
Pôvod Šafranu siateho
Odkiaľ k nám prikvitol šafran, táto drobná,
nenápadná a aj dosť skromná a nenáročná rastlinka? Je to taká malá nie
celkom doriešená záhada, o ktorej sa dodnes polemizuje, keďže šafran
sprevádzal už najstaršie známe rozvinuté civilizácie aké sú nám doteraz z histórie
známe.
Vo forme akej sa pestuje na zber tohto vzácneho
korenia sa nevyskytuje nikde na svete vo voľnej prírode. Ide zrejme o medzidruhový
kríženec (áno, mnohými obávané a odmietané tzv. hybridy ;) a je sterilný,
čiže nie je schopný tvoriť semená, a teda sa ani takto rozmnožovať. Alebo
sa predpokladá, že ide o triploidnú formu (s tromi setmi chromozómov) na
Kréte a v Grécku divo rastúceho Šafranu
cartwrightovho (Crocus Cartwrightianus),
kde tento druh rastie na zásaditých pôdach.
Množí sa teda len s ľudskou pomocou
a činnosťou a aj to relatívne veľmi pomaly, výlučne vegetatívne. Za
kolísku Šafranu siateho je považovaná staroveká Mezopotámia, oblasť dnešného
Iránu, či Grécko.
Najstaršie zachované vyobrazenie šafranového kvetu z krétskeho mesta Knossos na minojskej keramike z doby bronzovej (zdroj: Dewan2015 - Bronze Age Flower Power) |
Pikošky z histórie šafranu
Šafran sa zdá byť starý ako ľudstvo samo. Najstaršie objavené šafranové pigmenty v
Iráne sú datované až 50 000 rokov do minulosti.
Z čias prehistorických a neskôr
starovekých kultúr v oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu sa
môžeme kochať na umeleckých vyobrazeniach šafranových kvetov aj korenia pri vyobrazeniach
zberu a obetách alebo ako súčasť ozdobných florálnych vzorov nádob a vyobrazeniach
oblečenia.
Jedna zo stredovekých epizód mnoho vypovedá o tom, aký mal šafran aj v tých časoch cenu obchodníkov aj pre pirátov. Dovoz šafranu pre európsky trh zo Stredomoria a orientu bol častým cieľom pirátskych prepadov. V roku 1374 bola zadržaná loď s nákladom šafranu smerujúca do Švajčiarska, pre ktorú sa rozpútala 14 týždňov trvajúca vojna medzi Rakúskom a švajčiarskym mestom Bazilej, ktorá bola ukončená až navrátením plavidla so vzácnym nákladom a ktorá sa prezýva „Šafranová vojna“.
Freska z doby bronzovej „Zberači šafranu“ z prehistorického mesta Akrotiri na ostrove Santorini (zdroj: Wikipedia commons) |
Súčasnosť šafranu
Šafran si zachováva svoje postavenie na trhu ako vysokocenená komodita počas celej dlhej histórie civilizácie. Jeho cena bola a stále je na váhu porovnateľná alebo aj vyššia ako cena zlata. Túto cenu si zachováva aj do súčasnosti kvôli náročnosti zberu a získania korenia, ktoré sa nedajú doposiaľ mechanizovať, a je teda na ňu potreba mať mnoho šikovných rúk a dlhé hodiny práce na poliach a následne pri získavaní blizien z kvetov.
Zber šafranu je časovo náročná a piplavá práca. |
Taliansko, Čína, Azerbajdžan majú zanedbateľný podiel na svetovom trhu. Lokálna mikroprodukcia je známa aj v Austrálii, Novom Zélande, Kalifornii v USA a z európskych krajín v Rakúsku, Holansku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Švédsku a aj na Slovensku.
Objem hlavnej svetovej produkcie šafranu v roku 2019 v číslach. |
Comments
Post a Comment