Šafran 1. časť - Príbeh šafranu, jeho pôvod, história a súčasnosť

Šafran je pomenovanie, ktorým označujeme aj rastlinu Šafran siaty (latinsky Crocus sativus), patriacej do čelade kosatcovité, no rovnako tak pomenúvame sušenú koreninu získanú z tejto rastlinky. Takže sa budeme baviť o Šafrane s veľkým „Š“ ako rastline a šafrane ako korení s malým „š“.


Freska zo 16.storočia pred Kristom z prehistorického mesta Akrotiri na ostrove Santorini nazývaná "Mladá kňažka", vyobrazujúca ženu nesúcu šafranovú obetu.


Veľmi často zvykne byť kvietok šafranu zamieňaný laikmi za rôzne botanické druhy šafranov, ktorých je niekoľko mnoho desiatok druhov (napríklad Šafran bielokvetý, Š. tommasiniho, Š. zlatý a pod.). Niektoré z nich bývajú kvitnúcou ozdobou našich jarných záhrad vo farbách bielej, žltej, fialovej a ich rôznych kombináciách. Šafran siaty býva zamieňaný aj za zákonom chránený Šafran karpatský (Crocus heuffelianus), voľne rastúci na Slovensku v horských oblastiach a kvitnúci na jar. Takisto aj za prudko jedovatú Jesienku obyčajnú (Colchicum autumnale), ktorá kvitne na jeseň vo voľnej prírode na trávnatých lúkach a pasienkoch ružovo-fialovými kvetmi. Z týchto Šafranov a podobného kvetenstva by ste sa však len márne snažili získať šafran – korenie.

  

Botanické Šafrany zdobia naše záhrady na jar, no aromatické červené blizny (stigmy) by sme v nich márne hľadali.


Porovnanie Šafranu siateho vpravo a jedovatej Jesienky obyčajnej vľavo, ktoré kvitnú v rovnakej dobe na jeseň. Rovnako u Jesienky by sme dlhé červené blizny charakteristické pre Šafran hľadali márne.


Pôvod Šafranu siateho

Odkiaľ k nám prikvitol šafran, táto drobná, nenápadná a aj dosť skromná a nenáročná rastlinka? Je to taká malá nie celkom doriešená záhada, o ktorej sa dodnes polemizuje, keďže šafran sprevádzal už najstaršie známe rozvinuté civilizácie aké sú nám doteraz z histórie známe.

Vo forme akej sa pestuje na zber tohto vzácneho korenia sa nevyskytuje nikde na svete vo voľnej prírode. Ide zrejme o medzidruhový kríženec (áno, mnohými obávané a odmietané tzv. hybridy ;) a je sterilný, čiže nie je schopný tvoriť semená, a teda sa ani takto rozmnožovať. Alebo sa predpokladá, že ide o triploidnú formu (s tromi setmi chromozómov) na Kréte a v Grécku divo rastúceho Šafranu cartwrightovho (Crocus Cartwrightianus), kde tento druh rastie na zásaditých pôdach.

Množí sa teda len s ľudskou pomocou a činnosťou a aj to relatívne veľmi pomaly, výlučne vegetatívne. Za kolísku Šafranu siateho je považovaná staroveká Mezopotámia, oblasť dnešného Iránu, či Grécko.

  

Najstaršie zachované vyobrazenie šafranového kvetu z krétskeho mesta Knossos na minojskej keramike z doby bronzovej (zdroj: Dewan2015 - Bronze Age Flower Power)

 

Pikošky z histórie šafranu

Šafran sa zdá byť starý ako ľudstvo samo. Najstaršie objavené šafranové pigmenty v Iráne sú datované až 50 000 rokov do minulosti.

Z čias prehistorických a neskôr starovekých kultúr v oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu sa môžeme kochať na umeleckých vyobrazeniach šafranových kvetov aj korenia pri vyobrazeniach zberu a obetách alebo ako súčasť ozdobných florálnych vzorov nádob a vyobrazeniach oblečenia.

Jedna zo stredovekých epizód mnoho vypovedá o tom, aký mal šafran aj v tých časoch cenu obchodníkov aj pre pirátov. Dovoz šafranu pre európsky trh zo Stredomoria a orientu bol častým cieľom pirátskych prepadov. V roku 1374 bola zadržaná loď s nákladom šafranu smerujúca do Švajčiarska, pre ktorú sa rozpútala 14 týždňov trvajúca vojna medzi Rakúskom a švajčiarskym mestom Bazilej, ktorá bola ukončená až navrátením plavidla so vzácnym nákladom a ktorá sa prezýva „Šafranová vojna“.


Freska z doby bronzovej „Zberači šafranu“ z prehistorického mesta Akrotiri na ostrove Santorini
(zdroj: Wikipedia commons)

 

Súčasnosť šafranu

Šafran si zachováva svoje postavenie na trhu ako vysokocenená komodita počas celej dlhej histórie civilizácie. Jeho cena bola a stále je na váhu porovnateľná alebo aj vyššia ako cena zlata. Túto cenu si zachováva aj do súčasnosti kvôli náročnosti zberu a získania korenia, ktoré sa nedajú doposiaľ mechanizovať, a je teda na ňu potreba mať mnoho šikovných rúk a dlhé hodiny práce na poliach a následne pri získavaní blizien z kvetov.

  

Zber šafranu je časovo náročná a piplavá práca.

V novodobých časoch je najväčší svetový producent šafranu Irán, podieľajúci sa na svetovom trhu s podielom až 88-93%, nasleduje za ním India približne so 7%, pričom tu sa šafran pestuje iba v dvoch oblastiach. Nasledujú Grécko, Afganistan, Maroko a Španielsko.
Taliansko, Čína, Azerbajdžan majú zanedbateľný podiel na svetovom trhu. Lokálna mikroprodukcia je známa aj v Austrálii, Novom Zélande, Kalifornii v USA a z európskych krajín v Rakúsku, Holansku, Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku, Veľkej Británii, Švédsku a aj na Slovensku. 
Pre bližšie informácie o dostupnosti pravého slovenského ekologicky pestovaného šafranu kontaktujte Farmamu.

Objem hlavnej svetovej produkcie šafranu v roku 2019 v číslach.


V nasledujúcom článku Šafran 2. časť si povieme niečo o jeho širokom využití  v minulosti aj súčasnosti...

Comments

NAJČÍTANEJŠIE:

Orechový likér

Topinambur (2. časť) - Využitie nielen v kuchyni a ako predísť nadúvaniu

Topinambur (1. časť ) - Invazívnosť, úrodnosť a pestovanie

Kalifornské dážďovky, vermikopostovanie, hry so slovíčkami, marketing a hnoj...

Facélia na slovenský spôsob