Topinambur (1. časť ) - Invazívnosť, úrodnosť a pestovanie

O topinambure

Slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus) alias topinambur je vysoká mohutná trvalka už na prvý pohľad podľa kvetov príbuzná astrám. Jej pôvod je na americkom kontinente, pricestovala k nám už v stredoveku, no jej využitie ako jedlo vytlačili trochu viac kalorické zemiaky.

Na zimu hrubé stonky topinamburu odumierajú a rastlina zaťahuje svoju silu na budúcu sezónu do hľúz veľmi podobným zemiakom, ktoré však nie sú citlivé na mráz a v zemi vydržia lepšie ako skladované v pivniciach, špajzách či chladničkách.

Obdobie zberu sa pohybuje od času keď stonky odumrú až po obdobie klíčenia na jar, čo je približne od novembra do apríla. Má ich význam vyberať zo zeme a skladovať, iba ak ich chceme mať po ruke keď je zem zmrznutá. Skladujeme ich ideálne vo vlhkom piesku, pilinách a pod., pretože sa zvyknú rýchlo vysušiť. Nedajú sa skladovať voľne dlhodobo ani v chlade ako zemiaky. Tenká šupka topinambury nechráni proti vysúšaniu a hnilobe, či plesniam.

Úroda z dvoch rastlín 8,3kg čistej váhy. Bez hliny :)

Invazívnosť

Medzi verejnosťou ešte stále pretrváva nedôvera voči pestovaniu topinamburu, keďže boli roky zaradené v zozname invazívnych rastlín. Často ich aj z diaľky vidieť zplanelé na väčších, prevažne ľudskou činnosťou narušených, plochách hlavne počas jesene. Popri cestách, železničných tratiach, či okrajoch polí si ich všimneme, keď svietia do diaľky ich početné žlté kvety.

Uznávam, rastliny pôsobia majestátne aj trochu hrozivo v rýchlosti, sile a mohutnosti, čo stihnú v raste za jednu sezónu. Pokiaľ si však ich hľuzy nerozvláčime orbou, tak sa nikam nepresúvajú. Ostávajú na jednom mieste a rozrastajú sa do okolia asi ako zabudnuté zemiaky, ak nevymrznú v zime. Po mnohých rokoch pestovania potvrdzujem, že v Záhrade, kde sa neorie, topinambury invázne nie sú. Iba monštrózne!

Ak ich už nechceme na nejakom mieste ďalej pestovať a vyrašia tam na jar zo zabudnutých menších hľúz, (čo sa stane takmer vždy, ak ich v zime pod zemou neobhryzú napríklad hlodavce), bez problémov vieme malé vyrašené rastlinky lokalizovať a jednoducho vyrýpnuť zo zeme a už tu ďalej neporastú. Z vlastnej skúsenosti vravím, že sa nie je čoho báť, a tak sa pripraviť o zeleninu za takmer žiadnu námahu. Z môjho pohľadu sa šíria viac nekontrolovane napríklad také jahody, černice, šaláty, cvikla alebo množstvo iných užitočných jedlých rastlín, ktoré by nám ani nenapadlo označiť ako invazívne.

Jedinou zásadou ako si nevysadiť topinamburové nepríjemnosti do budúcnosti, je zohnať si veľkoplodé (teda skôr veľkohľuzé) odrody a nie drobné “odcesťáky”, z ktorých nebude veľký úžitok a môžu sa správať v záhrade divokejšie. Vždy však len vďaka hľuzám, semená totiž nevytvárajú a teda nehrozí, že sa vysemenia po celom okolí.

Porasty topinamburov zažiaria svojou krásou, mohutnosťou a užitočnosťou hlavne na jeseň.

Úrodnosť

Vo všeobecne dostupných zdrojoch sa uvádza, že rastlina býva vysoká cca do 3 metre a úroda z nej sa pohybuje od 1,3 - do 2,7 kg. Alebo teda na metre štvorcové je to od 3 do 7 kg/m2. Pekné na takmer žiadnu starostlivosť, nie? Realita je iná. Moje topinambury o týchto štatistikách nevedia.

Zatiaľ všetci, ktorí majú odo mňa sadbu, ich majú v rámci všeobecných štatistík alebo aj pod nimi. Ja sa však najradšej dívam na topinamburové rastliny do neba, nie smerom mne po ramená. Nie je nič špeciálne na odrode, ktorú aktuálne pestujem. Sú to obyčajné komerčné veľkoplodé (teda veľkohľuzé). Je to hlavne PÔDA a trochu aj STANOVIŠTE, čo ich robia monštrózne.

Ja si teda prepisujem hornú hranu štatistiky na dvojnásobok. Očividne si tu u mňa žijú svoj najlepší život tieto 4 - 4,5 metrové ozruty. Z dvoch rastlín na ledva pol m2 som naposledy vykopala “hľúz za vandel”. Presnejšie 8,3kg. Množstvo, ktoré naplnilo štyri štvorlitrové sklenné poháre. O tom, ako ich najčastejšie spotrebúvame a pripravujeme a hlavne ako sa s topinamburov nenafúknuť ako balón si prečítate tu.

Topinambury sa nešíria samé len tak nahodile po záhrade a pritom vidím ako skvelo im tu vyhovujú podmienky. Ja teda nie som žiaden drobček, no v poraste týchto 4 až 4,5 metrových obroch ma takmer nevidno.

Starostlivosť

Nezvyknem topinamburom venovať veľa pozornosti. Okrem zberu, pri ktorom preriedim alebo aj presadím na iné miesto hľuzy v počte 10-20 kusov. To nám zatiaľ stačí pre domácnosť aj rozdávanie.

Na jar rašiace topinambury zamulčujem napríklad rastlinnými zbytkami zo záhrady, alebo ak nemám mulč, tak ich len raz odburiním v skorej jari, keď sú ešte malé. Neokopávam, hľuzy sú plytko uložené a poškodili by sa. Neskôr si už topinambury nepustia medzi seba žiadnu burinu. Inak si ich počas celej jarnej aj letnej sezóny nevšímam. Nezalievam, nepodopieram, neprihŕňam. Naozajstné ničové nič!
(upozornenie: píšem o svojich odskúšaných postupoch, možno vy budete vo svojich pôdnych podmienkach potrebovať pre dobrú úrodu topinamburové rastliny občas poliať)

Rastliny si začínam všímať až na jeseň, keď zakvitnú a máme rezané kvety do vázy, keď už väčšina kvetov odkvitla. Topinamburové kvety, to je vám jesenná vzácna paráda! Také nádherné svietivo žlté "skoro-rudbekie"! Dočahujem kvety nižšie na rastline, ktoré majú aj 4+ metrov, či aj celé ozruty sa začínajú nakláňať ako predzvesť ukončenia vegetácie a zaťahovania sily do hľúz. Inak by bolo treba ísť na kvety s rebríkom.

Počkám, kým listy topinamburov začnú najskôr žltnúť, potom sa celé stonky sušiť, niektoré aj váľať, a v neskorej jeseni ich odstrihnem pákovými nožnicami, lebo dosahujú hrúbku aj 5 cm (našťastie nie sú také tuhé ako konáre rovnakej hrúbky). Strihám ich asi 20 cm nad zemou, aby mi ostali takto označené miesta plné hľúz po celú zimu.

Odcvaknuté byle sa môžu nadrviť a dať skompostovať, no mne to príde ako ďalšie zbytočné upratovanie a väčšinou ich len nechám ležať na záhone, kde aktuálne zhromažďujem rastlinné zbytky, najlepšie v priamom kontakte s pôdou. Väčšina z týchto kôp rastlinných zbytkov je do jari fuč, ešte k tomu chráni pôdu a čo ostane, to je drobivé a použiteľné ako mulč povedzme pod kríky či aj na záhony. Alebo byle topinamburov rovno pohodím do mulčovacieho chodníka, kde zvyknú do jari skrehnúť a bežným chodením sa rozpadnú na ďalší mulč. (nie je za týmto mojím počínaním lenivosť ale šetrenie časom a ľudskou prácou na ďalšie veci J) V tomto štádiu sa už hľuzy môžu zbierať a sú nám k dispozícii až do ďalšieho jarného rastu.

Zber prebieha v období po odumretí vňate do nového rašenia na jar (približne november-apríl), keď nie je zmrznutá pôda a vystačíme si s rýľovacími vidlami.

Zber, triedenie a prípadné presádzanie prebieha počas zimy či skorej jari (november – apríl) ale inak hocikedy, keď nie je zem zmrznutá a rastliny sa “zatiahli pod zem”. Zhruba polovica hľúz sa dá ľahko vytiahnuť potiahnutím za odrezané stonky, ktoré si nechávam trčať zo zeme. Okolie ešte prečesám rýľovacími vidlami. Hľuzy sa držia približne rovnako hlboko aj ďaleko od centra rastliny ako je to u bežných zemiakov bez prihŕňania, kopčekovania. Žiadne rýľovacie výkony netreba podávať.
Aby sa aj o rok mali hľuzy kam rozrastať a rastliny mali dostatok miesta a porast sa nezahusťoval, tak je potrebné ich takto zbierať, rozsádzať a triediť. Nedovoliť porastu zahustiť natoľko, že by utrpela produkcia a hľuzy by sa tlačili navzájom.

Takmer vždy sa stane, že nejaká hľuza unikne pozornosti, a teda sa na tom istom mieste ani nemusím starať o opätovné sadenie. Ak ich chcem zasadiť na iné miesto, jednoducho presadím vybrané pekné hľuzy, je jedno či v zime či na jar. V tom sú topinambury skvelé, že sa prispôsobia vášmu času. A ak ich na danom mieste už nechcem pestovať a napriek tomu vyrašia aj po zbere a prečesaní pôdy okolo, tak mladé rastlinky na jar vyrýpnem ručnou lopatkou. Zlikvidované!

Odporúčaný spon výsadby sa v rôznych zdrojoch líši natoľko (od 35x35 cm do 50x100 cm), že tieto odporúčania ja osobne ignorujem a mám svoj systém “bajočko” alebo aj “akovyšlo”. Zhruba 40x40 cm v dvojrade, bodovo po niekoľko hľúz, no ako si zmyslím... V plošnej výsadbe by som išla o čosi ďalej, v mojich podmienkach tak 50x50 cm.

Ozajstný problém s topinamburmi nie je ich invazívnosť, ale že sa ich urodí toľko, že nebudeme vedieť čo s nimi. Ale nie, vieme čo s nimi!

Čítajte ďalej o využití topinamburu. A hlavne to najdôležitejšie - ako si dopriať zdravotné benefity spojené s ich konzumáciou a pritom sa vyhnúť nafukovaniu po ich konzumácii!



Súvisiace články:
Topinambur (2. časť) - Využitie nielen v kuchyni a ako predísť nadúvaniu