Kto si počká, ten sa dočká... koštovky vlastných ovocných odrôd
Marhuľové aj jabloňové semenáče mi začínajú asi po deviatich rokoch od vysiatia kôstok rodiť. Popri dvoj až trojročných odrodových štepencoch na porovnanie.
Kvitnúť začali už dve sezóny dozadu, no kvôli chladnej daždivej jari 2019 nelietali opeľovače a v roku 2020 plody opadali, možno aj kvôli mladosti stromčekov. Chvíľu to proste trvá, kým sa mladé semenáče rozkukajú. Stromčeky ešte len skúšali, ako sa to majú tie plody vlastne nahadzovať? Teraz konečne už skúšame my, do brucha nahadzovať plody.
Veľa kôstok sme husto vysiali a mnoho z nich nevzišlo. Čo vzišlo, nechali sme rásť. Bez rezu, bez starostlivosti, v hustej a vysokej tráve a burine. Niekedy sme o ne a ich okolie aj dva roky okom nezavadili. Nekosilo sa okolo nich asi nikdy, dokonca im aj kamoš náletový hrab rastie. (Jasné, že toto nerobím so štepencami, tie v rámci časových možností ňuňkám takmer všetky)
Korigovať rast týchto semenáčov rezom som začala pred asi troma rokmi. Presadilo (nie vykopalo a presunulo, ale v zmysle prebojovalo a uplatnilo) sa z toho iba zopár mladých stromčekov, ostatné ostali maličké a zakrnievali v ich tieni. Tie som vycvakala nožnicami a nechala zopár najperspektívnejších, najsilnejších. Stále to bola hustá marhuľová húština. Druhýkrát som ju preriedila už pílkou po ďalších rokoch. No a ostalo na mieste len zopár šampiónov. A teraz prebieha tretie kolo rozhodovania a kritériá sú jasné. Ktorý termín dozrievania nám bude vyhovovať (aj v tom sa značne rôznia), ktorá veľkosť plodov, množstvo plodov, ktorá chuť a textúra... Taká lokálna Miss Marhuľa 2020-2023 Ešte si totiž nechám pár rokov na porovnanie a zhodnotenie.
Čakáme, kým dozrejú ďalšie, tie sú neskoršie. Táto marhuľka je najskoršia z výberu a dala zatiaľ prvé dva plody. Skorá, chuťovo vyvážená, aj sladká aj kyselkavá, pri svojej zrelosti však je celkom tuhá, pevná. Iba o trochu viac ako by mi bolo na priamy konzum milé, mohla by preto byť skvelá na zaváranie a pečenie. Takže o rok snáď dá na skúšobné zaváranie/pečenie. Zatiaľ postupuješ, moja zlatá.
Často vidím problém marhuľových kompótov a koláčov, že je ovocie rozpadnuté na kašu pri akejkoľvek tepelnej úprave. Aj keď sú oberané v tom nie celkom zrelom tvrdšom štádiu. Ja som teda skôr za oberanie v úplnej zrelosti, vždy keď je to možné. Takže nielen univerzálnosť odrôd býva na toto odpoveďou (že sa dá odroda použiť aj na priamy konzum, aj na tepelnú úpravu atď.), ale práve rôznorodosť a špecifickosť (že tá je dobrá na konzum, druhá na džemy, tretia na skladovanie, štvrtá na...čo si len zmyslíme).
Otepľovanie, či neotepľovanie, stále sme tu okrajová oblasť na marhule (aj broskyne, vinič, ... a všetko tepelne náročnejšie) a vždy, keď aj sa obzerám po odrodách, uprednostňujem skoršie a chladu odolnejšie. Pre mňa to znamená, že keď už vy z vás, južania, oberáte neskoršie odrody, ja začínam tie skoré, ktoré vy už máte dávno zjedené. A tie neskoré by pomrzli skôr ako by dozreli. Mám jeden taký neskorý vinič a je to z neho skutočne vi-NIČ. A ešte aj s odolnosťou na šarku, tá má po okolí stále dosť hostiteľských stromov. Hneď sa mi tak poriadne zúži výber odrôd. Takže tieto samorasty, čo fakt o svoje miesto v živote zabojovali a zvíťazili sú tu viac ako vítané!
Testujeme si teda vlastné semenáče ďalej a tiež čakáme, kým dozrejú tie neskoršie novoodrody.
Kvitnúť začali už dve sezóny dozadu, no kvôli chladnej daždivej jari 2019 nelietali opeľovače a v roku 2020 plody opadali, možno aj kvôli mladosti stromčekov. Chvíľu to proste trvá, kým sa mladé semenáče rozkukajú. Stromčeky ešte len skúšali, ako sa to majú tie plody vlastne nahadzovať? Teraz konečne už skúšame my, do brucha nahadzovať plody.
 |
| Samosejka letná jablonka |
Proces na desaťročie...
Dopredu hrôza pomyslieť, ozve sa "nechce-sa-nám-čakať!" a "chcem-mať-všetko-hneď!" stav ľudskej mysle, no po ohliadnutí späť je to chvíľa a hlavne aj dosť hands-off prístup pre lenivcov. Zanedbané samorasty. A tiež lekcie trpezlivosti, ktoré by mnohým dobre slúžili. Aj mne osobne ich treba ako soľ!Veľa kôstok sme husto vysiali a mnoho z nich nevzišlo. Čo vzišlo, nechali sme rásť. Bez rezu, bez starostlivosti, v hustej a vysokej tráve a burine. Niekedy sme o ne a ich okolie aj dva roky okom nezavadili. Nekosilo sa okolo nich asi nikdy, dokonca im aj kamoš náletový hrab rastie. (Jasné, že toto nerobím so štepencami, tie v rámci časových možností ňuňkám takmer všetky)
Korigovať rast týchto semenáčov rezom som začala pred asi troma rokmi. Presadilo (nie vykopalo a presunulo, ale v zmysle prebojovalo a uplatnilo) sa z toho iba zopár mladých stromčekov, ostatné ostali maličké a zakrnievali v ich tieni. Tie som vycvakala nožnicami a nechala zopár najperspektívnejších, najsilnejších. Stále to bola hustá marhuľová húština. Druhýkrát som ju preriedila už pílkou po ďalších rokoch. No a ostalo na mieste len zopár šampiónov. A teraz prebieha tretie kolo rozhodovania a kritériá sú jasné. Ktorý termín dozrievania nám bude vyhovovať (aj v tom sa značne rôznia), ktorá veľkosť plodov, množstvo plodov, ktorá chuť a textúra... Taká lokálna Miss Marhuľa 2020-2023 Ešte si totiž nechám pár rokov na porovnanie a zhodnotenie.
Čakáme, kým dozrejú ďalšie, tie sú neskoršie. Táto marhuľka je najskoršia z výberu a dala zatiaľ prvé dva plody. Skorá, chuťovo vyvážená, aj sladká aj kyselkavá, pri svojej zrelosti však je celkom tuhá, pevná. Iba o trochu viac ako by mi bolo na priamy konzum milé, mohla by preto byť skvelá na zaváranie a pečenie. Takže o rok snáď dá na skúšobné zaváranie/pečenie. Zatiaľ postupuješ, moja zlatá.
Často vidím problém marhuľových kompótov a koláčov, že je ovocie rozpadnuté na kašu pri akejkoľvek tepelnej úprave. Aj keď sú oberané v tom nie celkom zrelom tvrdšom štádiu. Ja som teda skôr za oberanie v úplnej zrelosti, vždy keď je to možné. Takže nielen univerzálnosť odrôd býva na toto odpoveďou (že sa dá odroda použiť aj na priamy konzum, aj na tepelnú úpravu atď.), ale práve rôznorodosť a špecifickosť (že tá je dobrá na konzum, druhá na džemy, tretia na skladovanie, štvrtá na...čo si len zmyslíme).
 |
| Prvé plody asi 9-ročných marhuľových semenáčov |
Načo si vlastne vypestovať vlastné semenáče ovocných stromov?
Práve rôznorodosť odrôd je súčasne odpoveďou aj na odolnosť a aspoň čiastočnú úrodu pri nepriazni počasia, či stále častejšom šírení novozavlečených chorôb a škodcov ako nevyhnutným dôsledkom globalizácie. Pri takýchto udalostiach oceníme mať sad pestrej zmesi aj neštandardných odrôd, z ktorej je väčšia šanca, že aspoň niečo pri extrémnych udalostiach odolá, či zaplodí. Namiesto šíku totožných klonov, ktoré ako to už býva, ak padnú, tak kompletne a veľkolepo. A ani žiadne postreky na to niekedy nepomôžu. Pospomínajme si na príliš jednotnú populáciu sliviek a zavlečenie šarky. Alebo stav našich gaštaníc po napadnutí hubou tzv. "rakovinou kôry". Aj populácie stromov občas padnú na hubu. Niekedy doslova :)Otepľovanie, či neotepľovanie, stále sme tu okrajová oblasť na marhule (aj broskyne, vinič, ... a všetko tepelne náročnejšie) a vždy, keď aj sa obzerám po odrodách, uprednostňujem skoršie a chladu odolnejšie. Pre mňa to znamená, že keď už vy z vás, južania, oberáte neskoršie odrody, ja začínam tie skoré, ktoré vy už máte dávno zjedené. A tie neskoré by pomrzli skôr ako by dozreli. Mám jeden taký neskorý vinič a je to z neho skutočne vi-NIČ. A ešte aj s odolnosťou na šarku, tá má po okolí stále dosť hostiteľských stromov. Hneď sa mi tak poriadne zúži výber odrôd. Takže tieto samorasty, čo fakt o svoje miesto v živote zabojovali a zvíťazili sú tu viac ako vítané!
Testujeme si teda vlastné semenáče ďalej a tiež čakáme, kým dozrejú tie neskoršie novoodrody.
Ak by sa nám nakoniec aj vlastnosti semenáču nepozdávali, stále si môžeme na silný koreňový systém, ktorý prešiel ťažkým výberovým konaním, naštepiť nejakú inú odrodu. Takže hurá s kôstkami do zeme! (aj do mrazáku) Už pracujem na druhej generácii z vlastných odrôd.
Comments
Post a Comment